BRATISLAVA – Vláda by mala mať menej členov, zhodujú sa predstavitelia strán, ktoré sa po voľbách pravdepodobne dostanú do parlamentu. Podľa väčšiny z nich však k zoštíhleniu vlády možno pristúpiť jedine na začiatku volebného obdobia. Keď padnú konkrétne návrhy na zrušenie niektorých miest vo vláde, mnohí už začínajú byť opatrnejší.

Štát musí šetriť. „Budúca vláda by mala ísť príkladom,“ tvrdí predseda SMK Béla Bugár. Podpredseda KDH Daniel Lipšic ide v úvahách ešte ďalej: „Bolo by dobré, keby otázka redukcie ústrednej štátnej správy bola už predmetom koaličnej dohody.“

Návod, ako zoštíhlenie uskutočniť, dáva štúdia Úspešná a úsporná vláda – možnosti a odporúčania pre budúci kabinet, ktorú pripravil Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). V úvode sa píše, že chce ponúknuť stranám možnosti úpravy „technickej“ stránky vládnutia.

Skúsenosti od roku 1989 ukazujú, že Slovensko máva koaličné vlády, pri ktorých je práve technická stránka „kľúčom k akcieschopnosti“. Počet členov vlády by podľa správy mal klesnúť zrušením či spojením niektorých ministerstiev a znížením počtu vicepremiérov.

Štúdia odporúča zrušiť ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Ponúka na zváženie i možnosť zrušenia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a presun jeho agendy na ministerstvo hospodárstva. Ďalej navrhuje spojenie ministerstva kultúry s ministerstvom školstva a ministerstva zdravotníctva s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ivan Mikloš z SDKÚ hovorí, že si nie je istý, či je návrh na zrušenie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja premyslený. „V oblasti regionálneho rozvoja budeme potrebovať inštitucionálne kapacity, aby sme mohli čerpať prostriedky z fondov Európskej únie,“ dôvodí. Rezorty práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotníctva sú zas podľa neho kľúčové z hľadiska reforiem.

Podľa Sergeja Kozlíka z HZDS sa počet kresiel odvíja od počtu strán vo vláde. „Prvou podmienkou zníženia počtu ministerstiev je nižší počet vládnych strán.“ Tieňový kabinet hnutia vraj už rozhodol „znížiť počet ministerstiev o dve-tri“.

U podpredsedov vlády sú podľa spoluautora štúdie Miroslava Beblavého dve možnosti. „Radikálneho variantu“ by ich miesta úplne zrušil, alebo zlúčil s ministerskými funkciami, „umiernený“ by nechal len vicepremiérov pre ekonomiku a pre legislatívu. Dnes má vláda až štyroch podpredsedov, ktorí nestoja v čele žiadneho rezortu a ich úlohy sú často zdvojené s ministerstvom.

Politici sa zhodujú, že každý člen vlády, okrem premiéra, by mal riadiť ministerstvo. Predseda ANO Pavol Rusko hovorí, že s tým nemôže nesúhlasiť. Dôležité však podľa neho nie je to, ako bude štátna správa organizovaná, ale aké činnosti bude vykonávať.